(článok vyšiel v časopise VITALITA č. 1/2015)

Dnes žijeme v strese a naša myseľ sa ľahko rozptýli rôznymi zbytočnými informáciami. Často sa cítime zmätení a hľadáme, kto vlastne sme a kde je naše skutočné Ja. Pred dvetisíc rokmi žil učenec menom Patandžali, ktorý rozpoznal, aké môžu byť vzorce ľudskej mysle deštruktívne. Vo svojom diele nazvanom Jogasútry opisuje metódy, ako sa možno oslobodiť z nestálosti mysle a dospieť k skutočnému poznaniu svojho Ja a spojeniu s Univerzálnym vedomím.

Indický filozof Patandžali, ktorý žil v 2. storočí pred Kristom, je nazývaný aj Otcom modernej jogy. On jogu nevynašiel, existovala v rôznych formách už tisíce rokov predtým. Patandžali však túto starú náuku systematizoval a usporiadal. Jeho učenie sa zakladá na tom, že duchovný základ každej bytosti (átman) je totožný s duchovným základom všetkých bytostí (paramátman). To znamená, že vedomie každého jedinca je súčasťou vyššieho Univerzálneho vedomia.

Najvyšším cieľom každej duše je dosiahnuť stav číreho vedomia, v ktorom opäť rozpozná svoju jednotu s Univerzálnym vedomím. Vďaka tomuto poznaniu zažije stav absolútneho šťastia, harmónie a k oslobodenia sa od nevedomosti (mókša).

Jogasútry

Slovo sútra znamená niť, vlákno, spojenie. Je to niečo ako aforizmus, krátky a výstižný, za ktorým sa však skrýva hlboké poznanie.

Patandžali bol veľkým prorokom, jeho odkaz je rovnako aktuálny v jeho dobe i v dvadsiatom prvom storočí. Dnes dokonca ešte viac, lebo ľudia majú stále viac otázok a ich zvedavá myseľ túži nájsť odpovede. Patandžaliho jogasútry nám dávajú kľúč k pochopeniu našej individuálnej úlohy v Univerze bez toho, aby sme museli nasledovať akékoľvek náboženské dogmy. Toto dielo predstavuje zhrnutie ľudského poznania, ktoré pretrvalo stáročia bez toho, že by stratilo na aktuálnosti.

Osemdielna cesta jogy

Celkový počet Patandžaliho jogasútier je 196 a sú rozdelené do štyroch hlavných častí, nazývaných pada – Samadhi Pada, Sadhana Pada, Vibhuti Pada a Kaivalya Pada. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o jogu a pre učiteľov je dôležitá najmä druhá časť – Sadhana Pada. Patandžali v nej opisuje Osemdielnu cestu jogy, nazývanú aj Aštanga joga, ktorej praktizovanie pomôže odstrániť nečistoty z tela aj mysle a priniesť duchu svetlo poznania, aby mohol prekonať päť základných prekážok (klesha) – ignoranciu, egoizmus, pripútanosť, odmietanie a strach.

Osem základných bodov na ceste jogy podla Patandžaliho je:

1. Jama

Preklad slova jama je postoj alebo správanie, prípadne určitý druh obmedzenia pomocou disciplíny. Je to päť základných vzorcov správania, ktoré by mal človek aplikovať v kontakte s vonkajším svetom: ahimsa (nenásilie), satja (pravda), astéja (nekradnutie), brahmačarja (umiernenosť), aparigraha (skromnosť).

Jama sú ako korene stromu, lebo predstavujú základ, z ktorého vyrastie všetko ostatné. Vedomie človeka je jedno s prostredím okolo neho, takže keď sa naučí ovládať svoj vlastný postoj k veciam a ľuďom, môže dosiahnuť harmóniu.

2. Nijama

Nijama predstavujú postoje, ktoré máme sami k sebe. Keď ich budeme praktikovať, dosiahneme zdravie, spokojnosť, energiu a čistotu mysle. Sú to nasledovné: sauča (čistota), santóša (uspokojenie), tapas (vášeň), svádhjája (sebaštúdium) a išvarapranidhána (odovzdanosť Bohu).

3. Asána

V dnešných časoch je na tento bod v joge kladený priveľký dôraz, predovšetkým na západe. Je to veľmi dobré miesto, kde začať svoju cestu jogy – cez fyzické cvičenie a pozície sa naučíme ovládať naše telo a energiu, čo nám pomôže ďalej na vyšších stupňoch.

Patandžali venoval asánam iba tri sútry, v ktorých hovorí:

„Pozícia by mala byť pevná a zároveň pohodlná. Možno ju dosiahnuť tak, že prekonáme nepokoj mysle a budeme meditovať o nekonečnosti. Výsledkom správnej pozície je schopnosť zostať v harmónii medzi protikladmi.“

Cieľom je dosiahnuť stav úplnej harmónie tela a mysle, zlepšiť prúdenie energie v tele, udržať dobré fyzické aj mentálne zdravie a vyliečiť ochorenia.

4. Pránajáma

Prána je vitálna energia, princíp života, esencia celého stvorenia. Ajáma znamená expanziu, ale aj kontrolu životnej energie prostredníctvom dychu. Dych je úzko spojený s pránou a preto techniky pránajámy pomáhajú usmerňovať prúdenie životnej energie v tele, vďaka čomu môže človek dosiahnuť vyšší stupeň vedomia. Dych je kľúčovým spojením medzi telom a mysľou, je prepojený s každým aspektom nášho bytia a ovplyvňuje každú bunku tela.

5. Pratjahára

Vždy keď si začneme uvedomovať vlastnú myseľ, prídeme na to, že je neustále rozptyľovaná našimi zmyslami – oči (forma), uši (zvuk), nos (čuch), atď. Na to, aby človek mohol byť pripravený na meditáciu, potrebuje sa naučiť kontrolovať svoju myseľ. A to je možné dosiahnuť len prostredníctvom kontroly zmyslov.

Pratjahára je slovo zo sanskritu a znamená oslobodenie mysle od objektov zmyslového vnímania. V Bhagavad Gíte sa píše: „Ten, kto je schopný oslobodiť svoje zmysly od objektov vnímania, rovnako ako korytnačka, ktorá stiahne svoje nohy do panciera, ten je pevne ukotvený vo svojom vyššom vedomí.“

6. Dhárana

Stav úplnej koncentrácie mysle na jediný bod, ktorý je možné dosiahnuť len vtedy, keď sme ovládli naše zmysly (Pratjahára). Keď sa myseľ oslobodí od všetkých vonkajších vplyvov, zmysly sú plne pod kontrolou a všetky pochybnosti, zvedavosť a fantázie sa rozplynú, vtedy dosiahneme transformáciu mysle a harmóniu.

7. Dhyána

Dhárana kulminuje v Dhyáne, čo je neprerušený prúd čistého vedomia bez akéhokoľvek rozptýlenia. Až tento stav môžeme nazývať skutočnou meditáciou.

8. Samádhi

Keď stav Dhyány trvá dlhší čas, prechádza do Samádhi – blaženého stavu hlbokej meditácie, kedy je objekt meditácie jedinou vecou, ktorá zostáva vo vedomí. Človek vtedy stratí vedomie samého seba a stáva sa súčasťou Univerzálneho vedomia. Tento stav sa nazýva aj Osvietenie či Nirvána.

Dovidenia v budúcom čísle – témou bude Joga a stravovanie.