Trojjediný Slnečný Logos

2

(článok vyšiel v časopise JASNOVIDKA č. 2/2015)

Učiteľka jogy a meditácie, ajurvédska masérka a terapeutka, Alana Dev Priya Židziková, sa dlhé roky venuje zdravej výžive, alternatívnej medicíne, ezoterike a duchovným terapiám. Je autorkou autobiografického románu Posolstvo rieky, kde opisuje svoje mystické zážitky z cesty do Indie.

Slovo Logos pochádza z gréčtiny a používali ho mnohí antickí filozofi. Jeho pôvodný význam je zákon, rozum či zmysel. Je to skrytá jednota rozmanitých vecí tohto sveta. Predstavuje to, čo je nemenné, stále, konštantné. Stoici vraveli, že „Logos je všeprenikajúci jemný oheň, ktorý riadi chod sveta. Nič neuniká spod jeho vlády. Je to neodvratný osud sveta.“

Pojem Trojjediný Slnečný Logos vo svojom učení použila Helena Petrovna Blavatská, známa ruská mystička, zakladateľka Teozofickej spoločnosti. Vo svojom diele Tajná náuka vysvetľuje jeho univerzálne princípy, ktoré sú prítomné v každom náboženstve, starovekom i súčasnom.

Prvým princípom, nazývaným Otec, je Vôľa. Je to zdroj, ktorý sa prejavuje ako Zákon. Celé Univerzum je teda zákonité, funguje na určitých pravidlách a neexistuje v ňom náhoda. Tieto pravidlá platia vždy a všade, od obrovských galaxií až po najmenší atóm. Tento prvý Logos má mužskú polaritu (jang), predstavuje kladný náboj, aktivitu.

Druhý Logos má opačné charakteristiky – ženskú polaritu jin, negatívny náboj, pasivitu. Nazýva sa Láska a Múdrosť a prejavuje sa ako energia a život. V kresťanstve je vyjadrený ako Syn, v Egypte ako Isis. Mnohé kultúry uctievali tento princíp ako Bohyňu Matku (Gaia), ktorá všetko oživuje. Je to príroda, v ktorej energia neustále prúdi a prejavuje sa v tisícoch rozličných foriem.

Tretím princípom je Univerzálna inteligencia, prejavujúca sa ako forma. Práve ona usmerňuje energiu správnym spôsobom a každá vec či bytosť v Univerze nadobúda správny tvar. Je to všetko oživujúci Duch Svätý, nazývaný aj Boží dych.

Trojjedinosť môžeme nájsť takmer v každom náboženstve, je to jeden zo základných univerzálnych princípov. Vychádza z neho napríklad kresťanstvo, hinduizmus, či mnohé staroveké náboženské systémy.

Tajomstvo trojjedinosti nie je možné pochopiť rozumom, lebo prevyšuje naše ľudské poznanie. Preto sa ľudia vždy snažili toto mystérium aspoň do určitej miery objasniť rôznymi mýtmi, podobenstvami a obrazmi.

Kresťanstvo používa pojem Svätá alebo Najsvätejšia Trojica. Podľa tohto učenia je Boh jeden, pričom existuje v troch osobách (Otec, Syn a Duch Svätý). V Evanjeliu podľa Matúša Ježiš hovorí: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“

I keď nie všetci kresťania sa s touto doktrínou stotožňujú, mnohí ju považujú za základný kameň kresťanského učenia.

V hinduizme je božská trojica vyjadrená prostredníctvom konceptu nazývaného Trimurti, v ktorom hlavné božstvá – Brahma, Višnu a Šiva – reprezentujú základné univerzálne princípy, tri aspekty jedného Boha.

Brahma je boh stvoriteľ, otec bohov aj ľudí. Zobrazuje sa so štyrmi tvárami, lebo všetko vidí, a so štyrmi rukami, ktoré znamenajú štyri svetové strany.

Višnu je všeprenikajúci boh udržiavateľ, ktorú udržiava chod celého Univerza. Je stelesnením lásky a múdrosti. Kedykoľvek je svet v nebezpečí, Višnu sa inkarnuje ako avatár, aby zachránil ľudstvo pred skazou. Najznámejšími avatármi boli Ráma (známy z eposu Rámajána), Krišna (jeho učenie je popísané v posvätnom texte Bhagavad Gíta) a Budha (zakladateľ učenia budhizmu).

Šiva je perzonifikáciou rozkladných kozmických síl, ničiteľ všetkého, čo bráni duchovnému rozvoju. Ničí opotrebované formy a stará sa o výmenu, aby staré odišlo a mohlo sa zrodiť nové. Jeho atribútmi sú Tretie oko, ktoré hľadí za to, čo je prejavené (podobne ako Hórovo oko v Egypte), ďalej kobra (znamená hadiu silu kundalini) a trojzubec (predstavuje kontrolu nad tvorením, udržiavaním a ničením).

Každá živá bytosť či vec v Univerze prechádza tromi fázami. Prvou je vznik, tvorenie, aktivita (Brahma). Potom nasleduje fáza udržiavania (Višnu) a nakoniec deštrukcia (Šiva). Napríklad naše Slnko je teraz vo fáze Višnu (nazýva sa aj Surya Narayan). Ale raz príde do tretej fázy Šivu, stane sa supernovou a zničí celú Slnečnú sústavu.

V starovekom Egypte bola trojjedinosť zastúpená najvyššími božstvami Osiris (Usire), Isis (Eset) a Horus (Hor).

Osiris, ktorý predstavuje 1. Logos, je archetypom zákonodarcu. Je pánom života a smrti, stelesňuje spravodlivosť. Je všemocný, bez hraníc, zahŕňa v sebe nekonečný potenciál.

Isis, nazývaná aj Veľká Matka, je vyjadrením lásky a múdrosti (2. Logos). Je darkyňou života a inšpiráciou pre ľudí k nesebeckej láske ako najvyššiemu aspektu lásky.

Horus (3.Logos) je sprostredkovateľom medzi svetom bohov a ľudí. Je to všadeprítomná božská inteligencia, prejavujúca sa ako forma. Hórovo oko symbolizuje vnútorný zrak a bdenie nad svetom.

Slnko bolo od nepamäti uctievané ako najvyššie božstvo, ktoré dáva všetkému život. Egypťania ho nazývali Ra, Amon či Atum – v závislosti od časového obdobia či aspektu slnka, ktorý chceli vyzdvihnúť. Solárne božstvá ako napríklad Apolón či Hélios boli významné v období antického Grécka. V Ríme sa slnko uctievalo ako Sol Invictus („Víťazné Slnko“). Kult slnka bol veľmi silný aj v kultúre Aztékov či Mayov, v Afrike, v Indii, Číne a Japonsku.

Slnko bolo všeobecne považované za stelesnenie najvyššej božskej podstaty, zdroj všetkého života na Zemi. Bez slnka by nebolo života, Zem by sa zmenila na chladné a nehostinné miesto, nebolo by rastlín, zvierat, ani ľudí. No zároveň je slnko aj symbolom pre najvyššie duchovné poznanie, dokonalý božský stav, ku ktorému sa každá duša snaží priblížiť. Evolúcia na Zemi je snahou o návrat vedomia k tomu najvyššiemu, k Bohu.

Trojjediný Slnečný Logos je teda vyjadrením základných zákonov Univerza, ktoré platia pre každého z nás, v každej chvíli. Tým, že ich prijmeme a budeme sa ich snažiť pochopiť, naša duša sa bude môcť opäť priblížiť k Bohu a vtedy božské slnko bude môcťzažiariť aj v nás. Nezáleží na tom, aké náboženstvo vyznávame, či v akej dobe sme sa narodili. Všetci sme súčasťou niečoho vyššieho, čo ďaleko presahuje ľudský rozmer.