Joga a ajurvéda – spojenie tela a duše

 (článok vyšiel v časopise VITALITA č. 1/2014)

Joga a ajurvéda sú komplexné náuky, pochádzajúce z Indie. Čo však majú tieto vedy spoločné?

Na začiatku je dôležité uvedomiť si, že telo a myseľ sú navzájom prepojené – človek nemôže dosiahnuť harmóniu mysle bez toho, aby aj jeho telo bolo v harmónii a naopak. Musí existovať rovnováha medzi telesným a mentálnym a práve toto je podstata, spájajúca ajurvédu a jogu. Ajurvéda poskytuje veľkú oporu pre praktizovanie jogy.

Čím viac budete cvičiť jogové pozície, tým viac sa vaše telo bude zbavovať všetkých toxínov, ktoré sa v ňom nazbierali za celé roky. Napriek tomu, praktikovanie týchto cvičení nestačí na kompletnú očistu tela. Je taktiež dôležité dodržiavať vhodnú diétu a životný štýl. A práve tým ajurvéda skvele dopĺňa cvičenie jogy.

Ajurvéda, čo v preklade znamená „veda o živote“, je liečebný systém, ktorý sa vyvinul v Indii približne pred 5000 rokmi. Jej hlavným cieľom je dosiahnuť dlhovekosť pomocou poznania životných cyklov v prírode a harmónii so sebou samým a so svojím okolím.

Podľa učenia ajurvédy sa životná energia, ktorá je prítomná všade okolo nás, manifestuje v troch rozličných podobách: váta, pitta, a kapha. Tieto energie sa nazývajú „dóše“ a je z nich stvorený celý vesmír. Váta je princíp pohybu, pitta princíp energie a kapha princíp štruktúry. Každá z troch dóš je spojená s niektorými z piatich základných elementov, z ktorých sa skladá všetko na Zemi. Tieto elementy sú: zem, voda, oheň, vzduch a priestor (éter). Dóša váta vzniká spojením prvku vzduchu a éteru, pitta ohňa a vody a kapha vody a zeme.

Aj ľudia sa prirodzene skladajú z týchto troch dóš. Pri narodení každý jednotlivec dostane do vienka určitý pomer váty, pitty a kaphy, ktorý mu je daný. Naša prevažujúca dóša určuje telesnú konštitúciu, vlastnosti, záujmy, spánkový režim a dokonca aj druh potravín, ktoré nám prospievajú či škodia.

Ak človek koná v rozpore so svojou konštitúciou – napríklad sa nesprávne stravuje, žije nezdravým spôsobom života či zažíva veľa stresu – vtedy dochádza k nerovnováhe a k vychýleniu jednotlivých dóš z ich prirodzenej úrovne, čo môže viesť k ochoreniu. Rovnováhu organizmu je možné opäť získať úpravou stravy, užívaním bylín, odstránením stresu, ale aj vhodným telesným cvičením.

Ajurvéda používa mnohé terapeutické prostriedky na dosiahnutie zdravia a je úzko spätá s meditáciou a jogou. Správne a pravidelné praktikovanie jogy a meditácie vedie k vyrovnanosti mysle, rozvíja súcit, pevnú vôľu a schopnosť rozlišovať. Človek sa postupne zbavuje nezdravých túžob a začína žiť viac užitočný a pokojný život.

Joga nie je len cvičenie, v širšom zmysle slovo joga znamená prepojenie, spojenie indivídua s Bytím, v konkrétnej podobe prepojenie tela a mysle. Joga je súčasťou ajurvédy, vedy o živote. Pomáha objavovať v tele život, rozširuje vedomie a posilňuje ódžas – životnú energiu. Joga vedie k hlbšiemu vnímaniu, cíteniu, sústredeniu a dýchaniu. Človek sa pomocou cvičenia jogy môže spojiť so svojím telom a získať pozitívny vzťah sám k sebe.

Ako joga postupne získava na popularite, mnohí jej priaznivci zisťujú, že prospieva nielen ich fyzickému telu, ale aj duši. V skutočnosti joga aj ajurvéda vychádzajú z rovnakých védskych tradícií Indie, a tiež zdieľajú rovnaký cieľ – priniesť zdravší štýl života a vyrovnanosť tela a mysle.

Cvičenie by malo viesť k harmónii všetkých troch dóš v tele. Preto je dobré cvičiť asány pôsobiace ako lokálne, tak aj celkovo na celé telo a jeho orgány. Pri cvičení sa upokojí myseľ, prehĺbi dych, prekrvia tkanivá, posilnia a pretiahnu svaly. Na základe zistenia našej individuálnej telesnej konštitúcie a konkrétnych zdravotných problémov môže cvičenec zaradiť do svojej zostavy špeciálne asány a vytvoriť si tak cvičenie „šité na mieru“. Hlboké vnútorné vnímanie pomôže k precíteniu účinkov cvičenia a častí tela, na ktoré cvik pôsobí a teda dóš, ktoré cvičenie stimuluje.

Jogové asány sú vhodné pre všetky konštitučné typy, aj keď dóše vyrovnávajú u každého rôznymi spôsobmi. Najviac potrebujú asány ľudia typu váta, ktorí majú najväčšiu tendenciu k poruchám držania tela. Osoby typu kapha sú skôr sedavé typy a pohybujú sa pomalšie, preto budú mať najväčší úžitok z aktívnejších druhov pohybu, napríklad pohybových asán – vinyasy. Pitty naopak potrebujú cvičiť jogové asány z dôvodu ochladenia svojho ohnivého temperamentu.

Ajurvéda môže človeku zaujímajúcemu sa o jogu pomôcť k pochopeniu. Počas intenzívneho cvičenia dochádza k stimulácii metabolizmu a postupnému nastoleniu harmónie troch dóš v ľudskom tele. Z toho vyplýva, že cvičenie, pri ktorom sa vyberajú cviky podľa individuálnej potreby dóš v tele, pôsobí ako liek. Naopak, pri nevhodne zvolenom type cvičenia, intenzite zaťaženia a nesprávnom prevedení jednotlivých cvikov si môžete dokonca ublížiť.

Ajurvéda je pre ľudí cvičiacich jogu veľmi nápomocná, lebo je to prirodzený spôsob ako vyliečiť telo od mnohých chorôb. Keď ste chorý, je veľmi dôležité vyliečiť sa čo najskôr, no pomocou tých správnych prírodných prostriedkov.

Pre každého, kto má záujem o cvičenie jogy, by bolo určite veľkým prínosom, keby poznal svoj typ a vedel si zvoliť vhodný spôsob cvičenia a cviky, ktoré mu pomôžu rozvíjať jeho schopnosti a korigovať nedostatky.

Joga a ajurvéda sú teda akési „sesterské“ systémy a ich história siaha ďaleko do minulosti. Majú podobný prístup k človeku ako individualite a môžu sa navzájom krásne dopĺňať. Napriek tomu, že sa zameriavajú na očistu tela odlišným spôsobom, obe smerujú k rovnakému cieľu. Ak budete aplikovať techniky jogy aj ajurvédy do vášho života, je takmer isté, že vaše telesné i mentálne zdravie sa výrazne zlepší. Je to účinný spôsob, ako sa vyhnúť chorobám a predĺžiť si život.

Všetci chceme byť v živote zdraví, spokojní a plní energie. Ajurvéda nám pomôže ukázať, čo naše telo potrebuje, aby sme to dosiahli, a s pomocou jogy sa k tomuto cieľu môžeme postupne dopracovať.

Nabudúce si povieme, ktoré cviky sú najvhodnejšie pre ľudí typu váta.